Keď prestali stredoškolské kapely MOSKYT a YPSILON v roku 1984 – 85 hrávať, nikoho z chalanov ani len nenapadlo, že v roku 1997 založia ich niektorí členovia rockovú kapelku z názvom TARGO. Pri zrode tejto novej formácie stáli Roman „Spevo“ Révai – spev (MOSKYT), Jojo Kovalík – bicie (YPSILON), Ďuro „Keke“ Pracný – basgitara (YPSILON), Jano „Taťo“ Šuvada – gitara (YPSILON) a „novic“ v amatérskej hudbe Miro „Kvaško“ Kvašňovský – klávesy. Pri zháňaní prvého aparátu naše kroky viedli za vtedajším bubeníkom skupiny AYA - Vladom Pavlom, ktorý uschoval torzo „aparátu“ skupiny YPSILON na pôjde jeho starej mamy v Hornej Lehote. Tak Jojo Kovalík a Jano „Taťo“ Šuvada naložili horko-ťažko zvyšky pódiovky, ale po zrelej úvahe to rovno preložili do kontajnera. Skrátka a dobre, museli sme začať  úplne od začiatku.

Názov TARGO vznikol na chate v Srňacom, kde sme začali hrávať  hneď vedľa kotolne. Targo bolo  meno strážcu chaty - ozrutného kaukazkého ovčiaka, ktorého nepoložilo ani uštipnutie vretenicou.

Tak ako bolo založenie kapely spontánne, tak boli spontánne aj prvé skúšky. Keďže sme dobre vedeli, že žiadnu „dieru do sveta“ neurobíme, bolo pre nás radosťou len sa stretnúť a zahrať si pár prevzatých vecí.. Ale časom nás napadlo ,že tie prevzaté veci si možno radi vypočujú aj naši známi. A práve vtedy to prišlo! Čo tak stretnúť sa s ostatnými kapelami na nejakej spoločnej akcii?! Zorganizujme nejakú hračku! A „Rockový záber“ bol  na svete !!!

A po Rockovom zábere to išlo akosi samo. Dostali sme sa na minigolf ku Robovi Gonosovi a ten sa nám stal materskou základňou.

Po štyroch rokoch z pracovných dôvodov odchádza z kapely Jojo Kovalík a za bicie si sadá Vlado Pavlo ,bubeník a zakladajúci člen žilinskej skupiny AYA, ktorý tiež ako stredoškolák hrával v MOSKYT–e.

Paravion Music club  bol pre nás miestom stretávok s ostatnými muzikantmi, za čo treba poďakovať hlavne jeho „gazdovi“ Robovi. Tých našich vystúpení nebolo veľa (vytrčili sme päty z Dolného Kubína len do klubu Mlyn vo Vrútkach, do klubu Route 66 v L.Mikuláši, do Námestova a Hruštína, do Poľska so skupinou Ariel), ale boli radostné a veselé - aj keď treba povedať, že sťahovanie aparátu (a najmä basového Ampegu) žiadna radosť nie je. Jedno nás však teší: Založili sme „Rockový záber“ ,ktorý získava na popularite a dopracovali sme sa až k 10.ročníku !